významná osobnosť vojenskej histórie a dejín slovenského národa
- veliteľ cisárskych vojsk
- veliteľ Budínskeho vojenského dištriktu
- vojenský veliteľ Sedmohradska
- prezident Karlovického kongresu
- veliteľ cisárskych vojsk pri delení Poľska
- správca Halíča a Vladimíra
- predseda dvorskej vojenskej rady vo Viedni
- župan Uhorskej župy
- hlavný veliteľ cisárskych vojsk bojujúcich proti Turecku
Žil v 18. storočí, kedy Slovensko bolo súčasťou mnohonárodnej habsburskej monarchie a kedy vojenstvo v Európe prechádzalo búrlivým vývojom.
Narodil sa na Žitnom ostrove (r.1710). Otec Michal Hadik slúžil v husárskom pluku Štefana Dešofiho ako rotmajster.
Vojenská kariéra Andreja Hadika začala r. 1730 v Gilániho husárskom pluku. Vojenské skúsenosti získaval v rôznych vojenských funkciách v rôznych armádnych zoskupeniach a poľných ťaženiach. Preukázal sa ako veľmi zručný, obratný a odvážny vojak, ktorý rýchlo postupoval vo vojenskej kariére. V r.1747 sa stal generálom a v r.1774 poľným maršalom. Bol dobrým stratégom, odvážnym veliteľom so zmyslom pre netradičné riešenia bojových situácií. Úspešne si počínal v bitkách Rakúska proti Francúzsku, vo vojnách proti Turecku, Prusku. Bojoval v Sliezsku, Sedmohradsku.
Počas takmer 60 rokov v službách habsburského absolutizmu získal zásluhy nielen vo vojenských funkciách ale aj vo vysokých funkciách štátnej správy. V r. 1758 bol ako prvý v Uhorsku vyznamenaný veľkokrížom vojenského rádu Márie Terézie.